Režisér PAVOL PEKARČÍK je veselý chlapík, hoci videl veľa trápenia a smútku. Platí to aj pre film Svetloplachosť, ktorý sa odohráva medzi ľuďmi ukrývajúcimi sa pred vojnou v charkovskom metre.
Pekarčík vníma, že na Slovensku sa vytráca solidarita s Ukrajincami. Hovorí, že za to môže zlá ekonomická situácia ľudí, ale aj zlý stav vzdelávania.
Pri nakrúcaní Svetloplachosti však na divákov nemyslel. Chcel v prvom rade pochopiť, čo sa to pred ním odohráva a pretaviť to do filmu ideálne tak, aby sprostredkoval autentickú emóciu. „Je povinnosťou nás dokumentaristov prenášať emóciu z Ukrajiny. A nie vždy sa nám to dobre darí,“ myslí si Pekarčík. Pri Svetloplachosti sa o to pokúsil spolu s režisérom Ivanom Ostrochovským.
„Ľudia, ktorí sú pre nás zaujímaví, nás majú väčšinou na háku. Trvá dlho, kým sa s nimi dostanem do vzťahu, aby sme mohli natáčať. A aby som to mohol robiť bez pocitu, že ich do niečoho tlačím,“ hovorí Pekarčík. No keď sa to podarí, jeho vzťah s protagonistami pokračuje aj po nakrúcaní.
